zákona a súčasne stanovil,
že STV môže so súhlasom NR SR šíriť svoje programy aj prostredníctvom satelitu.
V roku 1998 nedošlo k zásadným zmenám mediálneho priestoru,
tempo nárastu nových licencií neprekročilo hranicu 10 – 15 nových licencií. Okrem STV vysielali aj dve veľké
komerčné televízie – TV Markíza a VTV a 70 televíznych štúdií lokálneho
a regionálneho charakteru. Ako vedľajší faktor pôsobila na charakter
vysielania politická situácia, podobne ako v rozhlasovom vysielaní, avšak
vo vypuklejšej forme. Neštandardným trendom, naznačeným v roku 1998 bolo
hodnotenie kvality programovej ponuky jednotlivých televízií optikou
politických vzťahov.
Vysielanie STV, najmä spravodajstva a publicistiky, viedlo k značnej
polarizácii televíznych divákov, čo sa prejavilo aj v spochybňovaní
postavenia STV ako verejnoprávnej inštitúcie a plnenia jej funkcií.
Pod vplyvom volieb do NR SR boli aj v TV Markíza postupne
realizované zmeny programovej skladby v prospech zvýšenia relácií
politicko-publicistického charakteru, ktoré mali zvyšovať účinky tejto
televízie ako mienkotvorného média.
Vyváženosť poskytovaných informácií zo strany STV a Markízy bola
nahradená externou pluralitou názorov, kedy názory jednej časti politického
spektra (vtedajšej koalície) boli prezentované v STV a názory
opozície v TV Markíza.
Osobitosťou existencie TV Markíza bol spôsob riešenia vlastníckych sporov konateľov. Situácia sa vyhrotila v auguste a septembri 1998 (pred voľbami do NR SR), kedy na základe vykonanej exekúcie bola zapísaná do obchodného registra ako vlastník obchodných podielov TV Markíza spoločnosť Gamatex s.r.o. Bratislava, pričom spoločnosť sa dňa 15. 9. 1998 ujala výkonu svojich práv priamo v televízii. 18. augusta nevpustili pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby do priestorov TV Markíza jej generálneho riaditeľa Pavla Ruska. Následne 19. augusta sa Marián Kočner (Gamatex) a Pavol Rusko dohodli, že do vyriešenia problému druhý menovaný ostáva generálnym riaditeľom a predstavitelia Gamatexu nebudú zasahovať do vysielania ani ovplyvňovať zamestnancov. Napriek tomu sa konflikt obojstranne vyhrotil až tak, že jeho protagonisti sa začali pohybovať v sprievode silných ochraniek. Dňa 15. septembra vysielala TV Markíza od 14.00 hodiny iba zvuk. Krátko po 17.00 hodine vyzval v hektickom televíznom vstupe Stanislav Pavlík (štatutárny zástupca P. Ruska) občanov, aby prišli brániť svoju televíziu a jej zamestnancov. Tejto udalosti predchádzal príchod M. Kočnera do televízie s oznamom, že sa stali (spolu s Štefanom Ághom) konateľmi spoločností Markíza Slovakia s.r.o. (držiteľ licencie) a Slovenská televízna spoločnosť s.r.o. (exkluzívny dodávateľ programu). Okamžitú výpoveď dostal P. Rusko a ďalší traja vedúci pracovníci. Občania výzvu vypočuli a televíziu podporiť prišli - z takmer celého Slovenska. 16. septembra sa pred budovou televízie konal míting, na ktorom (v čase predvolebnej kampane) vystupovali i predstavitelia politickej opozícii. TV Markíza vysielala v priamych vstupoch udalosti spred budovy. Situácia sa upokojila po zásahu Rady dňa 17. 9. 1998 a televízia začala opäť vysielať v súlade s programovou skladbou. Konflikt vlastníckych vzťahov však pokračoval ďalej. Na základe súdnych rozhodnutí bolo najskôr obnovené konateľstvo jednému zo spoločníkov – P. Ruskovi a neskôr došlo aj k úprave zápisu do obchodného registra – do pôvodného stavu. Vo februári 2000 predložil Pavol Rusko Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie údajný originál exekučnej zápisnice v ktorom sa okrem iného písalo, že ,,predmetom