cenníka. Takýto postup bol uplatnený i voči OZ Rádiokomunikácie, ktoré
sú súčasťou š.p. ST. Nikto si však neuvedomil, že zmluvy s rozhlasovými stanicami
sú stále platné a že teda nie je možné očakávať, že Rádiokomunikácie v tejto
oblasti môžu uplatniť nové cenové maximum. Ešte 25. júna 1996 poslali
Rádiokomunikácie rozhlasovým staniciam list, ktorého znenie dokazovalo, že si
existujúceho právneho problému vôbec nie sú vedomí –“Zmena cien Vám bola oznámená v predstihu (...) Do dnešného dňa sme
neobdržali požadované platby od Vášho rádia. Pôvodná fakturácia bola vykonaná v
zmysle platného sadzobníka za rádiokomunikačné služby, ktorý bol uverejnený vo
Finančnom spravodaji č. 12/95 a platí s účinnosťou od 1 1. 1996. (...)”
Nasledovalo stretnutie Asociácie s vedením Rádiokomunikácií 10. júla, na ktorom
vyvstalo, že riaditeľ Rádiokomunikácií je postavený pred neriešiteľný problém -
na rok 1996 mal naplánované výnosy vo výške nových cien a od rozhlasových
staníc nedostal do toho termínu ani poplatky vo výške tých starých, keďže
stanice napriek upozorneniam nedostali správne faktúry.
S vedomím si všetkých týchto súvislostí zorganizovala Asociácia
nezávislých rozhlasových staníc v septembri 1996 okrúhly stôl s názvom Duálny
rozhlasový systém a technické možnosti vysielania držiteľov licencií. Jej
snahou bolo poukázať na jednej strane na vzniknutý problém ohľadne nových cien
za služby ST a na strane druhej koncepčnejšie na problematiku súkromného
vysielania na Slovensku vôbec.
Podkladové materiály k okrúhlemu stolu poskytovali základné informácie o
celkovom prostredí, v ktorom sa držitelia rozhlasových licencií pohybujú.
V tom čase vysielalo na Slovensku na základe licencie 19 rozhlasových
staníc z toho 9 rozhlasových staníc využívalo na vysielanie služby Slovenských
telekomunikácií
Zmluvy (diktované Slovenskými telekomunikáciami) boli podpísané na
5-ročné obdobie a zmenu cien len na základe dodatku k zmluve (hovorí sa o možnom zvýšení o doložených
5%).
Zmluvy medzi držiteľmi licencií a ST:
- jednostranne chránili záujmy Slovenských telekomunikácií a rozhlasové
stanice nemali možnosť skutočnej kontroly poskytovaných služieb,
- neobsahovali špecifikáciu kalkulácie celkovej sumy,
- väčšina z nich obsahovala ustanovenie, ktoré neumožňuje zmluvu 5 rokov
vypovedať
“Zmluvu nie je možné vypovedať
päť kalendárnych rokov odo dňa poskytnutia rádioreléového spoja a vysielača.
(...) V ďalšom období zmluvný zvťah môže byť ukončený výpoveďou danou
ktoroukoľvek zo zmluvných strán i bez uvedenia dôvodu vždy k termínu 31. 12.
prílušného kalendárneho roku...”
Reklamný trh v oblasti
rozhlasového vysielania predstavoval v roku 1995 cca. 260 miliónov Sk, z
čoho približne 160 miliónov bolo realizovaných prostredníctvom programov SRo.
T.j. 19 súkromných rozhlasových staníc si spolu rozdelilo v roku 1995 cca. 100
miliónov korún. Veľmi zjednodušene to znamená cca. 5.2 milióna na stanicu. K
dokresleniu reálnej situácie staníc je dôležité dodať:
1) ide o odhad hodnoty reklamného priestoru (zdroj: A Connect a GfK) nie
o realizované reklamy – t.j. sú v tom bartrové obchody, mediálne spolupráce
t.j. aktivity, z ktorých stanice nemali reálne príjmy...