V rokoch 1990-1992 denníky nielen vznikali, ale
už aj zanikali. V roku 1991 zanikla nielen Verejnosť, ale aj Ľudové
noviny, večerník Večer (Košice) a denníky Nový Slovák a Korzo, ktoré
len krátko predtým vznikli. V roku 1992
sa na slovenskom tlačovom trhu objavil denník Lúč (neskôr Lúč –
Východoslovenské noviny), ktorý sa v nasledujúcich rokoch stal jediným
regionálnym denníkom, schopným konkurovať ústredným denníkom. Najmä potom, čo
sa dostal do vlastníctva VSŽ a mohol sa predávať za dampingovú cenu. [1]
1993 -
1996
Vznik samostatnej
Slovenskej republiky znamenal aj vznik nového mediálneho systému. Na rozdiel od
elektronických médií, tlač väčšinou fungovala na národnom princípe, takže
problém delenia federálnych médií v prípade tlače odpadol. Aj keď nie
celkom, pretože aj v sektore tlače existovali tituly, ktoré sa považovali
za federálne.
Nový rok 1993
priniesol nielen vznik samostatného slovenského štátu, ale aj vznik nového
denníka. Jeho vznik si vlastne vynútila nová slovenská vláda na čele
s Vladimírom Mečiarom, ktorá 4. januára 1993 odvolala riaditeľa
vydavateľstva Smena Juraja Weissa a šéfredaktora Karola Ježíka
a vznik Sme bol vlastne reakciou na toto odvolanie.
Snahou redaktorov
Smeny bolo vytvorenie akciovej spoločnosti so zahraničnou účasťou. Najväčšou
prekážkou bola skutočnosť, že Smena bola majetkom Nadácie detí a mládeže SR a
vzťahoval sa na ňu zákon FZ ČSFR, podľa ktorého majetok bývalého SZM má patriť
ľudu.
Dohoda o vzniku
a.s. bola nakoniec pripravená. Mal ju za účasti zahraničného kapitálu tvoriť
tiež podiel štátu a redaktorov. Avšak vláda SR vznik tejto spoločnosti po
predchádzajúcom konflikte znemožnila. Viacerí redaktori Smeny sa uchýlili do
novej redakcie denníka SME. Na čele so šéfredaktorom Karolom Ježíkom vydali
najprv SME na nedeľu a 15.1.1993 prvý raz vydali denník. Aj keď redakčné
podmienky mali absolútne nevyhovujúce, snažili sa ponúknuť čitateľom denník,
ktorý by sa svojím obsahom líšil od ostatných denníkov, ale najmä od názorov
Mečiarovej vlády.
Na vznik nového
denníka nebola redakcia pripravená. Pri
vzniku denníka mali redaktori k dispozícii dve zalamovacie jednotky a
dva personálne počítače, na ktorých pripravovali texty – šesť novinových strán.
Ostatné dve im robila tlačiareň. Veľmi im pomohla pomoc zo zahraničia – dostali
časť počítačového systému
v hodnote asi 90 až 100 tisíc dolárov, konkrétne od americkej
vládnej nadácie International Media Fund.