< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

V rokoch 1990-1992 denníky nielen vznikali, ale už aj zanikali. V roku 1991 zanikla nielen Verejnosť, ale aj Ľudové noviny, večerník Večer (Košice) a denníky Nový Slovák a Korzo, ktoré len krátko predtým vznikli. V roku 1992  sa na slovenskom tlačovom trhu objavil denník Lúč (neskôr Lúč – Východoslovenské noviny), ktorý sa v nasledujúcich rokoch stal jediným regionálnym denníkom, schopným konkurovať ústredným denníkom. Najmä potom, čo sa dostal do vlastníctva VSŽ a mohol sa predávať za dampingovú cenu. [1]

 

 

 

 

1993 - 1996

 

Vznik samostatnej Slovenskej republiky znamenal aj vznik nového mediálneho systému. Na rozdiel od elektronických médií, tlač väčšinou fungovala na národnom princípe, takže problém delenia federálnych médií v prípade tlače odpadol. Aj keď nie celkom, pretože aj v sektore tlače existovali tituly, ktoré sa považovali za federálne.

 

SME

 

Nový rok 1993 priniesol nielen vznik samostatného slovenského štátu, ale aj vznik nového denníka. Jeho vznik si vlastne vynútila nová slovenská vláda na čele s Vladimírom Mečiarom, ktorá 4. januára 1993 odvolala riaditeľa vydavateľstva Smena Juraja Weissa a šéfredaktora Karola Ježíka a vznik Sme bol vlastne reakciou na toto odvolanie.

 

Snahou redaktorov Smeny bolo vytvorenie akciovej spoločnosti so zahraničnou účasťou. Najväčšou prekážkou bola skutočnosť, že Smena bola majetkom Nadácie detí a mládeže SR a vzťahoval sa na ňu zákon FZ ČSFR, podľa ktorého majetok bývalého SZM má patriť ľudu.

 

Dohoda o vzniku a.s. bola nakoniec pripravená. Mal ju za účasti zahraničného kapitálu tvoriť tiež podiel štátu a redaktorov. Avšak vláda SR vznik tejto spoločnosti po predchádzajúcom konflikte znemožnila. Viacerí redaktori Smeny sa uchýlili do novej redakcie denníka SME. Na čele so šéfredaktorom Karolom Ježíkom vydali najprv SME na nedeľu a 15.1.1993 prvý raz vydali denník. Aj keď redakčné podmienky mali absolútne nevyhovujúce, snažili sa ponúknuť čitateľom denník, ktorý by sa svojím obsahom líšil od ostatných denníkov, ale najmä od názorov Mečiarovej vlády.

 

Na vznik nového denníka nebola redakcia pripravená. Pri  vzniku denníka mali redaktori k dispozícii dve zalamovacie jednotky a dva personálne počítače, na ktorých pripravovali texty – šesť novinových strán. Ostatné dve im robila tlačiareň. Veľmi im pomohla pomoc zo zahraničia – dostali časť počítačového systému                v hodnote asi 90 až 100 tisíc dolárov, konkrétne od americkej vládnej  nadácie International Media Fund.

 

 

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >



[1] Brečka, S.: cit. d., s. 52-53

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >