Ako je už z týchto príkladov zrejmé, personálne
pohyby sa neobmedzovali iba na prvý, resp. druhý stupeň riadenia. Stalo sa už
pravidlom, že organizačné zmeny boli sprevádzané aj množstvom personálnych prechodov a presunov pozícií na nižších úrovniach. Takéto „pohyby“ a provizóriá boli
ideálnou pôdou pre to, aby na niektoré
mimoriadne citlivé tvorivé pozície, napr. za
dramaturgov či redaktorov nastupovali do STV záhadným spôsobom aj ľudia načisto profesionálne nepripravení.
To všetko v období, kedy sa od základu menil
slovenský televízny priestor a kedy
malo vedeniu STV bytostne záležať na tom, aby získal čo najviac kreatívnych
osobností. V tejto situácii, komplikovanej čoraz ťažšími ekonomickými a technickými podmienkami, bolo prakticky
nemožné očakávať, že tvorivé zložky STV budú schopné plniť náročnejšie ciele
a realizovať ambicióznejšie projekty.
Scenár z Čiech, keď nástup NOVY generoval novú energiu Českej televízie, sa na
Slovensku neopakoval. Čoraz
zriedkavejšie sa objavovali špičkové tvorivé
výkony. Úmerne s klesajúcimi profesionálnymi štandardmi ochabol záujem
divákov doma, ale aj rezonancia v zahraničí. Deficit kreativity a útlm pôvodnej tvorby sa prejavil na čoraz
menšom počte medzinárodných súťaží, v
ktorých sa programy STV dostali cez
kvalitatívne sito do hlavnej súťaže – a najmä v malom počte a okrajovom význame ocenení, ktoré získali.
Napríklad v roku 1997 boli programy STV prijaté do
hlavnej súťaže iba na 14 medzinárodných festivaloch, z ktorých si priniesli iba
dve ocenenia: jedným bolo Čestné uznanie poroty (Hečkova Kaplnka sv. Barbory na festivale v Bangkoku) a
druhým cena za najlepší kostým a prácu architekta (Rihákova inscenácia Albert,
Albert na festivale v Moskve). [1]
Podobne v r. 1998 získali programy STV iba 2
zahraničné ocenenia na 11 medzinárodných súťažiach, do ktorých boli prijaté
(detský Čo zavinil vtáčik na vznikajúcom festivale v juhoslovanskom meste Bar a ocenenie z festivalu TV Agro v
Poľsku). Na niektoré kľúčové súťaže, odkiaľ STV pravidelne prinášala vavríny,
sa jej programy vôbec nedostali. Bez odozvy ostali dokonca aj tradičné domény
STV - detské festivaly v Mníchove (Prix
Jeunesse) a v Zlíne.[2]
1.1.2.3.3
Ekonomická kríza
Ekonomická situácia bola prakticky od vzniku samostatnej STV krajne napätá. Determinoval ju malý trh, nízka úroveň koncesionárskych poplatkov - ale aj dlhodobý nezáujem politických garnitúr hľadať efektívne riešenia. Slovenská televízia sa postupne stala jednou z najchudobnejších verejných televízií v Európe. Často sa argumentuje, že sa nemôžeme porovnávať s trhmi, kde je vysoká kúpna sila a obyvatelia nemajú problém zaplatiť osemnásobok výšky nášho koncesionárskeho poplatku. Problém je ale v tom, že STV má nižšie zdroje ako televízie v krajinách, ktoré nedosahujú výšku nášho HDP na obyvateľa. Napríklad chorvátska HRT má zabezpečený ročný príjem 1.1 miliardy kuna, čo je štvornásobok rozpočtu STV. Televízia v Slovinsku, ktoré má ešte menší trh s dvoma miliónmi obyvateľov,